Kvalitná siláž je plná živín a energie

v tomto článku sa zameriame na krmoviny, a to konkrétne na výrobu krmovín silážovaním. V krátkosti si načrtneme hlavné zásady, ktoré je nevyhnutné dodržať pri výrobe kvalitnej siláže, pretože kvalita krmív výraznou mierou ovplyvňuje nákladové položky pri intenzívnej výrobe mlieka a mäsa.

Kvalita objemových krmív

Od kvality objemových krmív závisí príjem sušiny a živín, čo je v značnej miere rozhodujúce do akej miery vieme zabezpečiť potrebu živín cenovo lacnejšími krmivami. Z celoročnej potreby objemových krmív tvoria v našich podmienkach podstatnú časť konzervované krmivá 60 – 70 % a len zaostávajúcich 30 – 40 % sa skrmuje v čerstvom stave. Z tohto dôvodu je potrebné produkciu siláže prehodnotiť podrobnejšie, pretože kvalitné objemové krmivá môžu do určitej miery prispieť k šetreniu jadrových krmív. To znamená, že čím je vyšší príjem sušiny z objemových krmív, tým je menšia potreba živín z krmív jadrových.

Pre profitujúcu spoločnosť je preto podstatné poznať celkové náklady na produkciu mlieka. Úspešne spoločnosti kontrolujú náklady každý mesiac, vrátane nákladov na personál, krmivo a náklady na veterinára, a vypočítavajú ich v centoch za liter. Náklady na krmivo je potrebné vždy dávať do súčinnosti s kvalitatívnymi parametrami krmiva, pretože tie sa úmerne premietajú do produkcie, kvality a zdravia zvierat, a v konečnom hodnotení predstavujú úspory pri ďalšom kŕmení. Iba vtedy, keď sú známe uvedené ukazovatele týkajúce sa kŕmenia môžeme robiť analýzy a následne aj primerané závery.

Nízka kvalita vyrábaných konzervovaných krmív negatívne ovplyvňuje úžitkovosť zvierat, pričom základnými nedostatkami vo väčšine prípadoch po stránke biologickej je neskorý zber porastov, vysoký obsah vlákniny v konzervovaných krmivách, nízky obsah energie a nízka stráviteľnosť organickej hmoty. Z tohto dôvodu pri silážovaní sú najdôležitejšie správna silážna zrelosť (obsah sušiny), správna dĺžka rezanky, úroveň spracovania zrna, rýchlosť a kontinuita silážovania, utlačenie a v neposlednom rade kvalitná hermetizácia.

Vysokokvalitná siláž je rozhodujúci prevádzkový faktor pri úspešnej produkcii mlieka

Prvovýroba nie vždy si uvedomuje tento fakt a ich pestovaniu a uskladňovaniu mnohokrát nevenuje dostatočnú pozornosť. Z uvedeného vyplýva, že vysokokvalitná siláž je rozhodujúci prevádzkový faktor pri úspešnej produkcii mlieka, mäsa alebo výrobe bioplynu, pričom pod pojmom kvalita krmiva rozumie jeho kŕmnu hodnotu, ktorá je daná koncentráciou energie, obsahom charakteristických živín pre to ktoré krmivo a dietetickými vlastnosťami, ktoré vplývajú na jeho príjem. Dobrá siláž je plná živín a energie, hlavne je aromatická, nie je pichľavá alebo nepríjemná, neobsahuje hrubé časti rastlín, ktoré kravy nestrávia, nemala by obsahovať nadmerne dlhé časti a nemala by obsahovať ani hrudy. Vytvorenie dobrej vlákniny v zažívacom trakte a optimálny vývoj všetkých živín sa môže dosiahnuť len konzistentnou dĺžkou rezania a dobrou úrovňou spracovania všetkých častí rastliny. Siláž pri kŕmení nemôže byť mokrá ani suchá a nikdy nemá zvýšenú teplotu. Z hľadiska kvality nesmie v žiadnom prípade ovplyvňovať kvalitu finálnych produktov ani predstavovať záťaž pre zdravotný stav zvierat, pretože silážované krmivá sú prirodzeným biologickým produktom, ktorý prostredníctvom vytvorených kyselín priaznivo ovplyvňuje fermentačné procesy v predžalúdkoch prežúvavcov.

Silážovanie predstavuje spôsob konzervácie čerstvého alebo zavädnutého krmiva kyselinou mliečnou vytvorenou za neprístupu vzduchu činnosťou baktérií mliečneho kvasenia. Po uzatvorení silážneho priestoru dochádza ku rýchlemu rozmnoženiu baktérií mliečneho kvasenia, ktoré sú v menšom množstve prítomné na už zberaných rastlinách. Baktérie mliečneho kvasenia sa najlepšie rozmnožujú za anaeróbnych podmienok a dostatku ľahko skvasiteľných sacharidov, pričom optimálna teplota sa pohybuje medzi 25 – 30°C. Premenou cukrov na kyselinu mliečnu, ktorá prebieha medzi 8 až 15 dňom fermentácie sa rýchlo a silno okysľuje siláž, čím sa úplne inaktivujú baktérie octového a maslového kvasenia, ako aj hnilobné baktérie. Rýchlym silážovaním, dôkladným stlačením a dodržaním požadovaného obsahu sušiny a cukrov, sa vytvoria podmienky pre ich rozvoj, čo je rozhodujúce pre prípravu kvalitnej siláže. Posledná fáza kvasenia je najdlhšia a trvá až do dozretia siláže. Po vytvorení konzervačnej kyslosti pH 3,9 – 4,2 u sacharidových siláží z čerstvej hmoty, resp. pH 4,6 – 5,2 u siláží zo zavädnutej hmoty, baktérie mliečneho kvasenia postupne odumierajú a siláž možno považovať za hotovú, vyzretú. V takomto prostredí sa už nerozmnožujú klostrídie ani hnilobné baktérie, pričom konzervované krmivo sa stáva stabilným. Pri silážovaní, konzervované krmiva by si mali uchovať pôvodnú biologickú hodnotu špecifických účinných látok s minimálnymi stratami živín.

Technológia zberu na prvom mieste

Z hľadiska zberu dĺžka rezanky by sa mala pravidelne nastavovať podľa obsahu sušiny, pričom technológia zhutňovania sa musí prispôsobiť hodinovej kapacite silážnej rezačky. Toto vytvára základňu pre stabilnú fermentáciu siláže, ktorej kvalita je zabezpečená rýchlym napĺňaním konzervačných priestorov, dôsledným utláčaním a hermetickým zakrytím.

Aby kravy mohli využiť najvyšší možný podiel celkového škrobu, kukuričné zrná musia byť veľmi dobre pomiagané a strávené. Pomer spracovania kukuričných zŕn je možné vyhodnotiť na základe hodnoty CSPS. Hodnota CSPS (koeficient spracovania zrna na siláž) je meranie prístupnosti škrobu vyjadrená v percentách, ako výsledok spracovania kukurice, pričom vyššia hodnota znamená aj vyššiu výdatnosť krmiva pre zvieratá. Podľa amerického centra pre výskum dojníc bol vyvinutý rozsah hodnôt CSPS, pričom hodnoty menšie ako 50 % sa považujú za neadekvátne. Hodnoty 50 – 70 % sa považujú za dobré, kým všetky hodnoty nad 70 % sú vynikajúce.

Pre produkciu okrem výroby kvalitnej siláže má veľký význam aj uchovanie kvality siláží obzvlášť pri extrémnom klimatickom zaťažení. Hodnotenie aeróbnej stability siláží vychádza z biochemických pochodov, ktoré v silážach nastávajú pri zmene skladovacích podmienok po otvorení, keď má k siláži prístup kyslík. Nesprávnym odoberaním hmoty sa vytvára veľká styčná plocha, ktorá prispieva k nadmernému okysličovaniu a vytváraniu nežiaducich podmienok pre znovuobnovenie činnosti aeróbnej mikroflóry. V takto prevzdušnených silážach dochádza najmä k rozvoju plesní a kvasiniek, pričom sa siláže rýchlo zahrievajú a vznikajú značné straty živín, ktoré sú úmerné času a teplote vonkajšieho prostredia.

Napriek už rozvinutým technikám existujú vo svete rôzne silážne systémy, ktoré zohľadňujú nové prístupy a vyššie spotrebiteľské požiadavky na tento druh krmiva. Toto je podmienené viacerými faktormi, pričom o kvalite konzervovaných krmív rozhoduje v prvom rade druh konzervovanej krmoviny, agrotechnika pestovania, vegetačná fáza pri zbere, zberová technika a pozberová úprava krmoviny, vhodnosť konzervačných priestorov, časové obdobie naskladnenia, hygiena pri manipulácii s hmotou, kvalita utlačenia a zamedzenia prístupu vzduchu, použitie konzervačných prostriedkov a nakoniec spôsob vyberania a manipulácie s konzervovaným krmivom.

Pri výrobe siláže je preto potrebné bezpodmienečne dodržať technologickú disciplínu a používať vhodnú zberovú techniku, nakoľko ani kvalitné krmivá zberané v správnej senokosnej alebo silážnej zrelosti nie sú zárukou kvalitných konzervovaných krmív. Vzhľadom na to, že zberová technika je kľúčovým článkom v technologickej linke, jej podrobnému predstaveniu sa budeme venovať na budúce.